Kto nemá prírody nikdy dosť, vyberie sa objavovať jej čaro aj v sychravejších dňoch. Doliny a vrchy zahalené do teplých odtieňov žltej a červenej lákajú návštevníkov vychutnávať si ich krásu všetkými zmyslami. Posledné hrejivé lúče jesenného slnka si môžeme užiť započúvaním sa do zvukov lesa, keď sa jeho obyvatelia pripravujú na mrazivú zimu. Jednou z možností, ako stráviť príjemnú prechádzku v tomto období, je navštíviť niektorý z vodopádov na Muránskej planine.
Najdostupnejší zo všetkých je vodopád pri dedinke Muránska Huta. Nachádza sa pri štátnej ceste z Červenej Skaly do Muráňa, hneď za autobusovou zastávkou Muránska Huta. Dostať sa sem dá buď autobusom z Muráňa alebo z Červenej Skaly, autom, ak zaparkujete v obci Muránska Huta, prípadne pešo červenou značenou turistickou trasou z Veľkej lúky na Muránskej planine.
Vodopád sa nachádza na pravostrannom prítoku Hutnianskeho potoka. Voda, ktorá vytvorila jaskyňu Bobačka, vyteká pod jaskynným vstupom, v dĺžke asi 500 metrov preteká lesom a pri ceste vytvára vodopád vysoký približne tri metre. Usádzajú sa tu výrazné vápencové nánosy – penovce.
Voda je priezračne čistá, čo potvrdzuje výskyt lariev malých živočíchov na dne potoka skrytých vo svojich schránkach – potočníkov.
Hádam najzaujímavejšia je cesta k vodopádom v Čertovej doline. Ak chcete obdivovať ich krásu zblízka, budete musieť prejsť Náučným chodníkom Jakuba Surovca. Na prístup k nemu sa dá využiť vlaková doprava z Tisovca alebo Brezna, keď vystúpite na zastávke Zbojská alebo Tisovec Bánovo. V prípade, že prídete autom, odparkujte ho v sedle Zbojská. Náučný chodník vás prevedie históriou miestneho zbojníka Jakuba Surovca a tiež krásnou prírodou Čertovej rokliny. Vodopády sa nachádzajú v jej polovici, na vodnom toku Furmanec. Prvý, dolný vodopád, sa nachádza na začiatku tiesňavy, vysoký je približne sedem metrov a dostanete sa k nemu po železných stupačkách, ktorými je prechod tiesňavou zabezpečený. Druhý, horný vodopád, je od neho vzdialený 90 metrov, preteká terasou, ktorú si pred mnohými rokmi voda vytvorila. Vysoký je približne dva metre a vytvára zaujímavý závoj. Ak sa vyberiete na túto trasu, dajte si záležať na výbere pevnej turistickej obuvi a počítajte s tým, že budete na niekoľkých miestach prechádzať potokom. Túto trasu neodporúčame pre deti mladšie ako 10 rokov.
Ak chcete svojim deťom ukázať silu a hluk, ktorý dokáže vytvoriť voda, vyberte sa s nimi do Hrdzavej doliny – najdlhšej doliny Muránskej planiny. Z obce Muráň ňou vedie žlto značená turistická trasa. Najprv prejdete lúkami s výhľadom na skalný masív Poludnice a po vstupe do lesa, po približne dvoch kilometroch, prídete pod skalnú vežu Tureň. Ak prejdete lávkou cez Hrdzavý potok, po ľavej strane uvidíte za skalou vodopád. Pri jeho hukote si človek uvedomí, akú obrovskú silu má voda, ktorá dolinu vytvorila.
Na lúku Biele vody sa oplatí vydať aj po tom, čo sa sysle skryjú na zimný odpočinok. Ak pôjdete zo sysľoviska lúkami popri potoku ďalej, smerom na sedlo Predná hora, prídete k sútoku dvoch potôčikov. Vydajte sa smerom doľava prudkým stúpaním a uvidíte, prečo sa táto lokalita nazýva Biele vody. Toto pomenovanie vzniklo podľa bielych vápencových nánosov – penovcov na skalách v potoku. Voda, ktorá vyteká z jaskyne pod bralom Šiance, je vysoko mineralizovaná. Počas dlhých rokov sa na skalách ukladali čiastočky uhličitanu vápenatého a vytvorili na nich biely krehký povlak sfarbený dobiela. Približne 150 metrov od sútoku sa nachádza trojmetrový vodopád. Aj tu je vidieť, akú obrovskú silu má voda, ktorá pred sebou dokáže valiť veľké skaly.
Ak sa prídete pozrieť na ktorýkoľvek z vodopádov, prosíme Vás, správajte sa ohľaduplne k prírode. Nielen k tej živej, ale aj k tej neživej, ku ktorej patria ako vodopády a voda v nich, tak aj penovce, minerály a horniny. Neničme ich, neznečisťujme, nechoďme mimo turistických chodníkov, nepremiestňujme skaly. Všetko to spolu so živými zložkami prírody tvorí dokonalý komplex. Správajme sa tak, aby sa sem mohli naše deti o pár rokov vrátiť a môcť obdivovať krásu prírody.
Ďakujeme a želáme veľa príjemných zážitkov v prírode.
Text: Mgr. Gabriela Benčuríková, Správa NP Muránska planina
Foto: G. Benčuríková, M. Detko, J. Kopor