Územie NP Muránska planina patrí do povodia Slanej a Hrona, cez nich do Dunaja a Čierneho mora. Rozvodie medzi povodiami Hrona a Slanej prebieha na území MP od vrchu Kyprov, ktorý je na sever od Stolice cez sedlo Severná lúka k vrchu Čelo, odtiaľ k sedlu Javorinka, prechádza cez cestu, stáča sa na JZ k S okraju plošiny nad Veľkou lúkou, odtiaľ k vrchu Lopušná, potom k vrchu Šindliarka a Veľký Cigán, ďalej k vrchu Pavelková, odtiaľ na sever k východnému okraju NPR Veľká Stožka na západ k vrchu Kľak, na juh cez Nižnú Kľakovú a Sivákovú, potom zase na západ ku kóte 1191 a Vysokému vrchu cez sedlo Burda na Fabovu hoľu, odtiaľ na juh k vrchu Kučelach, potom na západ k sedlu Zbojská, na JZ k vrchu Bánovo a sedlu Bánovo. Smerom na západ opúšťa územie MP. Severnú hranicu NP tvorí horný tok Hrona, ktorý je v tejto oblasti ešte len potokom tečúcim cez Heľpianske podolie. Najväčšiu vodnosť má v apríli, keď sa na okolitých svahoch topí sneh. Najnižšie vodné stavy má vo februári.

Do pretiahnutého povodia Hrona stekajú z územia MP krátke potoky (Trsteník, Havraník, Rácov, Hronec, Volchovo, Petríkovo, Malý Zelený potok, Veľký Zelený potok, Rohozná).

Povodie Slanej

– pramení pod najvyšším vrchom Stolických vrchov, Stolicou. Od prameňa v nadm. výške 1275 m t
ečie východným smerom až po Dobšinú.

– rozvodnica vedie severne od najvyššieho vrchu Slovenského Rudohoria Stolice (1476 m ) na Z. Vedie po krasovo území MP, kde vplyvom krasovej cirkulácie môže byť jej skutočná poloha odlišná od orografickej. Rozvodnica vystupuje ďalej na Fabovu hoľu (1439 m), po administratívnej hranici na Klenovský Vepor (1338 m) na JZ, klesá od Rimavskej kotliny rozvodím medzi Rimavicou, nižšie Kokavou a Ipľom až na vododelné sedlo pri Ožďanoch. Odtiaľ zas stúpa územím Cerovej vrchoviny k štátnej hranici s Maďarskom, odkiaľ postupuje po štátnej hranici s výnimkou 2 km úseku (rozvodnica s Tarnou), kde pri Lenártovciach Slaná opúšťa územie Slovenska.

Ľavobrežná rozvodnica veci po hrebeňoch Slovenského raja, pokračuje po hrebeni Volovských vrchov cez Volovec (1284 m) a stáča sa na J do Slovenského krasu. Vedie po hrebeni Horného vrchu a Silickej planiny. Od Kečova (jaskyňa Domica) pokračuje rozvodnica Slanej po hranici s Maďarskom na JZ až po Lenártovce, kde Slaná opúšťa územie Slovenska.

Rimava

na hornom a strednom toku tečie od S na J a v hornej časti (Tisovská Rimava) vznikla v Tisovci sútokom viacerých potokov prameniacich v krasovom území MP (Furmanec, Strieborný potok).

Povodie Hrona

Na severnom okraji územia spadá tu prítok Hrona Hronec spolu s prítokom Dudlavkou, ktoré odvodňujú okolie Fabovej hole, Malej Stožky a Kľaku smerom do Horehronského podolia. Značná časť vôd je krasového pôvodu, pochádzajúca z krasového územia MP. Celková plocha povodia Hronca s Dudlavkou je 14 km2. Ďalšími prítokmi Hrona sú Havraník a potok Trsteník aj ich vody sú krasové.

Kryštalinikum NP má väčšinou vody puklinového charakteru viazané prevažne na zónu zvetrávania. Priaznivé podmienky pre vody sú v granitoidných horninách , menej priaznivé sú v kryštalických bridliciach, ktorých pukliny sú zväčša zanesené a stlačené a nie je tu možnosť sústredenia väčšieho množstva vôd. V blízkosti tektonických porúch zlomového charakteru, ktoré sú doprevádzané širokými zónami rozdrobených hornín, bývajú hydrologické pomery dobré (väčšia výdatnosť výverov, prípadne intenzívnejšie napájanie priľahlých vodonosných horizontov).

Mezozoické komplexy sú vytvorené mohutnými vápencovo – dolomitickými súvrstviami, sčasti kryhovitými, prípadne nehlboko sa ponárajúcimi vo forme synklinál. Infiltrované vody vyvierajú zväčša vo forme bariérových prípadne vrstevnatých prameňov. Prevaha mohutnejších komplexov na rozsiahlejších plochách sa ich pomerne horizontálne uloženie vytvorili typický krasový režim s formami povrchovými i podzemnými. Dôkazom toho sú krasové pramene v mezozoickej kryhe severozápadne od Tisovca. Pramene vlastnej muránskej kryhy, zvažujúcej sa k juhovýchodu, vyvierajú pozdĺž muránskej zlomovej línie. Výdatnosť prameňov: sa v priebehu roka ale aj jednotlivých mesiacov výrazne mení. Okrem primárnych geologických podmienok ju výrazne ovplyvňujú aj atmosferické zrážky.

Hydrogeológia

Muránska planina je rozsiahlou príkrovovou kryhou silicika, ležiacou v alochtónnej pozícii na kryštaliniku pásma Kráľovej hole tvorenom granitmi a migmatitmi a na jeho autochtónnej metamorfovanej obalovej sérii.

Z južnej strany ju od slabo priepustného až nepriepustného kryštalinika pásma Kohúta oddeľuje Muránsky zlom. Významný je aj ďalší tektonický zlom prebiehajúci cez Veľkú lúku a Suchú dolinu Muránska planina je budovaná širokou paletou vápencov, dolomitov, v spodnej časti aj ílovcov a pieskovcov. Z časového hľadiska súvrstvia zaraďujeme do stredného a vrchného triasu a jury. Mezozoikum MP v šírke asi 2 km, je z hľadiska priepustnosti diferencované na spodnú nepriepustnú a vrchnú priepustnú časť. Vrchná zvodnená časť, v ktorej prevládajú tektonicky silne porušené, tzv. wettersteinské vápence, dosahuje mocnosť 500 – 1500 m a je charakteristická krasovatením karbonátov. V podzemí sa vytvorili rôzne formy krasu od malých puklín až po jaskyne či väčšie kaverny, v ktorých dochádza k podzemnému transportu väčšiny vôd zo zrážkových úhrnov. Pozorovacie práce vykonávané v súvislosti s vodohospodárskym využívaním prítomných podzemných vôd potvrdzujú vysokú priepustnosť v rôznych štádiách skrasovatených horninových masívov. Časy zdržania zrážkových vôd v podzemí sú z tohto dôvodu veľmi krátke, pohybujú sa v rozpätí od niekoľkých hodín po niekoľko dní. Sústredené podzemné toky vystupujú na povrch v priestor tzv. Muránskeho zlomu, ktorý tvorí styk priepustných karbonátov MP s nepriepustným kryštalinikom Kohúta.

Muránsky skupinový vodovod

V záujmovom území sa nachádzajú 4 pramene, využívané na vodohospodárske účely, ktoré sú napojené na Muránska skupinový vodovod (ďalej len MSV):

1.    Prameň Tisovec Horný – leží pod štátnou cestou Tisovec – Muráň. Infiltračnou oblasťou je južný okraj karbonátov MP, doba zdržania vôd v podzemí dosahuje 5 – 6 dní.

2.    Prameň Tisovec Dolný vyviera nad štátnou cestou Tisovec – Muráň. Infiltračnú oblasť má v JZ časti MP, doba zdržania vody podzemí je max. 1 deň.

3.    Prameň Pod hradom sa nachádza na okraji lesa, nad štátnou cestou Muráň – Muránska Huta. Infiltračná oblasť začína v strednej časti a pokračuje až po SV okraj vymedzeného PHO. Čas od infiltrácie po výtok vôd v prameni je kratší ako jeden deň.

4.    Prameň Bobačka leží nad štátnou cestou Muráň – Červená Skala, v blízkosti obce Muránska Huta. Infiltračná oblasť sa prekrýva so SV časťou infiltračnej oblasti prameňa Pod Hradom. Retardácia vôd v podzemí dosahuje pravdepodobne len niekoľko hodín.

Na trase MSV boli vybudované 2 čerpacie stanice, tri prečerpávacie stanice a 16 vodojemov.

MP – mezozoikum priepustnosť je puklinová, puklinovo – krasová, zvýšené zvodnenie na tektonických poruchách. Hladina vody prevažne voľná.

– kryštalinikum priepustnosť prevažne puklinová a hladina vody väčšinou voľná

Prevláda puklinová priepustnosť – výdatnosť zdroja je spravidla veľká a ohrozenosť lokálne vysoká.

Možnosť znečisťovania poľnohosp. činnosťou:

rekultivácia lúk a pasienkov zornením, pri malej hrúbke produkčnej vrstvy podporuje veľmi výrazne eróziu pôdy a s ňou aj splach, najmä hnojív do priľahlých potokov, privádzajúcich povrchové vody z kryštalinika, ktoré sa ponárajú do mezozoických

Ohrozenosť pri puklinovo – krasovej priepustnosti výdatnosť zdrojov je spravidla veľká ohrozenosť ja kritická pri ponoroch. K ohrozenosti kvality vody tu pristupuje značná erodovateľnosť na svahovitých terénoch.

Výdatnosť zdrojov je veľká, až veľmi veľká. Pre tieto zdroje sú často charakteristické veľké rozdiely medzi minimom a maximom výdatnosti. Prúdenie vody v puklinách a v krase je často veľmi rýchle (tzv. podzemné toky) aj z veľkých vzdialeností a preto ohrozenosť týchto zdrojov je vysoká.

–  časté a nevhodné močovkovanie luk a pasienkov spôsobujú až havarijné znečistenie podzemných vôd (napr. Heľpa)

koncentrované chovy dobytka, jeho pasenie a preháňanie tými istými priehonmi

prte, ktoré taktiež môžu podporiť vodnú eróziu, úhyn HD, divej zveri

Pásma hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov

    1. PHO 2. stupňa vrt SHM 1A v Muráni – je na S okraji intravilánu, PHO 2. stupňa zaberá aj časť intravilánu obce Muráň

Nachádza sa časťou v intraviláne obce Muráň a časťou v jej extraviláne v nive Hrdzavého potoka, kde zaberá poľnohospodársky využívanú pôdu a TTP.

    1. PHO 2. stupňa vodných zdrojov Muránskeho skupinového vodovodu (MSV)

MSV – vodné zdroje Tisovec dolný, Tisovec horný, Pod hradom, Bobačka a vrty Muráň

Pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa vodných zdrojov MSV – sa nachádza na území NP MP a chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd MP vymedzenej Nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. Územie tohto pásma je tvorené krasovým komplexom MP

PHO nie je riešené ako vnútorné a vonkajšie, ale je riešené ako vnútorné s vymedzením oblastí so zvýšenou ochranou.

Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd Muránska planina

CHVO zasahuje do okresov Rimavská Sobota a Revúca a má celkovú rozlohu 205 km. Využiteľné množstvo vody pre pitné účely je cca 300 m3 / s-1 podzemnej vody. Zasahuje do k. ú.: Muráň, Muránska Huta, Tisovec, Šumiac, Telgárt.

Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu na rozvodnici medzi povodiami Hrona (4 – 23) a Hornádu (4 – 32) smerom na juh a juhozápad. V tomto smere sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a východoslovenským krajom až po obec Muránska Huta, odtiaľ pokračuje po západnom okraji štátnej cesty Muránska Huta – Muráň – Tisovec tak, že obchádza intravilány týchto obcí. Od mesta Tisovec pokračuje hranica opäť juhozápadným smerom asi 5,5 km ku kóte Poľana (882), kde sa lomí na SZ k rozvodnici medzi povodím Slanej (4 – 23 – 01). Po tejto rozvodnici pokračuje SV smerom, prechádza cez kóty Fabova hoľa (1439) a Kľak (1409), tu sa stáča na sever do údolia Hrona k obci Pohorelá – časť Pohorelská Maša. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom až po východiskový bod opisu tohto územia.

Nachádzajú sa tu 4 pramene využívané vodohospodársky: Tisovec Horný, Tisovec Dolný, Pod hradom a Bobačka. (spis základné číslo 267/2003 NP MP) 

Minerálna voda

Tisovec Šťavica, kopaná studňa, upravená, výdatnosť v 1/min. 3,6, teplota vody v oC 10,0, celková mineral. v mg /l 2953,57, obsah CO2, mg/l 2332,2, využívanie prameňa – značné, celkové zhodnotenie – prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo – síranová, vápenato – horečnatá, uhličitá voda, studená, hypotonická.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]