Viete, čo je to environmentálna výchova? Definícia je nasledovná: „je to výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému“ (zdroj: wikipedia). Naučiť sa – byť ohľaduplný k životnému prostrediu a akceptovať jeho rôznorodosť – je pre nás ľudí v súčasnosti doslova otázkou prežitia. Naša bezohľadnosť v pretváraní krajiny a vo využívaní všetkých prírodných zdrojov nás totiž nie možno, ale určite privedie k záhube. Svet môže ďalej existovať, podstatné však je, či to bude s nami alebo bez nás. Často kladieme na prvé miesto výhradne záujmy naše vlastné, oháňame sa vlastníckymi právami (ja si tu budem rozhodovať, ako ja chcem, však je to môj pozemok a ja tu tú mokraď nechcem, chcem ju vysušiť, nechcem strom s dutinou, nechcem tu mať hniezdo bociana, lebo ma to obťažuje…) a potrebou a právom mať čo najvyšší ekonomický zisk na úkor všetkého ostatného.

To, ako sa správame vo svojom bežnom živote nielen k ľuďom okolo seba, ale i k životnému prostrediu, formuje do značnej miery naša výchova v detstve. Ak rodičia vedome či podvedome nebudujú vo svojich deťoch vzťah ku všetkým živým tvorom, nevysvetľujú im význam a potrebu s citom a rozumom zasahovať do prostredia, v ktorom žijú, nenaučia ich, že občas je dôležité potlačiť svoje vlastné potreby v prospech blaha celej spoločnosti, deti vyrastú v dospelých ľudí, ktorým chýba akýkoľvek vzťah k prírode. Naše fóbie zo živých tvorov a našu ľahostajnosť k životnému prostrediu potom prenášame na svoje deti.

Každý z nás môže budovať vo svojich deťoch vzťah k prírode, k životnému prostrediu, k potrebe zachovania rôznorodosti vo svete rastlín a živočíchov. A nemusíte mať vyštudované prírodné vedy. Stačí, ak deti naučíte, že každý živý tvor má v prírode svoje miesto. Tak, ako mňa v detstve otec naučil, že svoje miesto v prírode má aj otravný hmyz (No načo je len na svete?! Kiežby vyhynul!), lebo bez neho by neprežili hmyzožravé vtáky a iné druhy, ktoré sa ním živia. Stačí, ak svoje deti budete brávať do prírody a umožníte im blízky kontakt so živými tvormi. Alebo ich zapojíte, tak ako my naše deti a deti našich priateľov, do výroby vtáčích búdok, stavby zábran pre obojživelníky, dovolíte im zachrániť žabu, aj keď pre vás je možno odporná, zoberiete ich na krúžkovanie vtákov alebo na Noc netopierov. Alebo len nezhodíte z okna hniezdo belorítky alebo lastovičky, lebo vám na parapete špinia, ale spoločne budete pozorovať, ako vtáčí rodičia chovajú svoje mláďatá. Aj keď z vašich detí nevyrastú biológovia, raz z nich vyrastú dospelí ľudia, ktorí budú vnímať dôležitosť ochrany životného prostredia. A to je pre prežitie nášho druhu kľúčové. Preto učte deti milovať prírodu od malička.

Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina

Foto: Jana Šmídtová, Ján Šmídt