Neexistuje snáď zaujímavejšia učebňa ako tá, ktorú nám pripravila sama príroda. A pre deti to platí zvlášť, lebo viac je raz vidieť ako niekoľkokrát počuť. Preto si spoločné aktivity s Centrom voľného času v Revúcej každoročne plánujeme čo najviac v prírode. A ak deti chcú, môžu sa kadečo dozvedieť.
Dva piatkové poobedia sme takto spoločne s deťmi, ktoré centrum pravidelne navštevujú, strávili v lese. Najprv v Hrdzavej doline, potom nad Muráňom, smerom na Biele vody. Učili sme sa, ako stromy žijú, dýchajú, rastú, ako si samé dokážu vytvoriť potravu. Ukázali sme si, že nielen dom, ale aj les má svoje poschodia – lesné etáže. Vraveli sme si o hubách a ich význame v lese a ich nezastupiteľnej funkcii pri rozklade odumretej hmoty – lístia i dreva, čím zabezpečujú návrat živín späť do pôdy. O ich spolužití so stromami a ďalšími rastlinami. Skúmali sme lesnú pôdu a hľadali a s pomocou lúp pozorovali jej drobných nenápadných obyvateľov. Vraveli sme si o význame mŕtveho dreva v lese, o jeho schopnosti zadržiavať vodu i o poskytnutí domova i výživy pre stovky rôznych, často veľmi vzácnych organizmov, od húb až po bezstavovce. Dotýkali sme sa kôry stromov, v prstoch sme žmolili ich listy a snažili sa určiť, či ide o buk, hrab, čerešňu, javor, jaseň, borovicu či smrek. Ovoniavali sme lesnú pôdu, hrabanku aj mŕtve drevo. Lebo les úžasne vonia, vyskúšajte to, keď tam najbližšie zamierite. Les je pre deti zaujímavá učebňa a to nielen na jeseň, keď sa sfarbí všakovakými farbami, ale v ktoromkoľvek ročnom období. Len ich tam treba zobrať a naučiť ich vnímať a pozorovať.
Na záver, kým sme čakali na autobus, som deťom položila otázku: „Čo vás napadne ako prvé, keď sa povie les?“ A tu sú ich postrehy: stromy, príroda, život, čerstvý vzduch, voda, pavúky, mravce, jeleň, rys, lišajníky a machy, humus, relax, pekná prechádzka (aj so psom), ale aj drevo, papier, bordel a napokon Gréta Thunberg. A čo napadne vás?
Text: Ing. Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina
Foto: archív Centra voľného času Revúca