Náučný chodník Muránsky hrad

Široká plošina Cigánky, obkľúčená strmými bralami, bola ideálnym miestom pre vybudovanie mocného a nedobytného strážneho hradu v čase, keď Uhorsko sužovali ničivé tatárske vpády. Hrad vznikol na ceste spájajúcej Spiš s Gemerom. Prvá písomná zmienka o „castum Mwran“ pochádza z roku 1271. Založil ho rod Bebekovcov, jeden z najvplyvnejších feudálnych rodov Uhorska a postupne patril ďalším významným šľachtickým rodom – Illésházyovcom, Tornalyovcom, Széchyovcom, Koháryovcom až napokon Coburgovcom.

Hrad Muráň zohral v histórii Uhorska významnú úlohu od polovice 15. storočia až do začiatku 18. storočia. Jeho hradné múry si pamätajú Jiskrových bratríkov (tzv. muránskych Čechov), razenie falošných mincí a „bašovanie“ lúpežných rytierov Mateja, Martina a Demetera Bašovcov, honosné hostiny, poľovačky a rybačky usporadúvané krajinským palatínom Františkom Wesselényim a jeho nádhernou manželkou Máriou Széchyovou, známou ako  „Muránska Venuša“, ako aj ukrytie uhorskej kráľovskej koruny a krajinských klenotov v priestoroch hradu.

Lesk a slávu hradu ukončil rozsiahly požiar začiatkom 18. storočia, po ktorom začal chátrať, až sa stal neobývateľným. Jeho poslední majitelia, Koháryovci a Coburgovci, už v jeho priestoroch nebývali.

Z kedysi pyšného a pevného hradu zostali dnes už len ruiny. Tam, kde kedysi po stáročia vládol človek, sa svojho žezla opäť chopila príroda a postupne zahladzuje stopy dávnej minulosti.

Cigánka patrí medzi najcennejšie územia národného parku. V roku 1984 bolo toto bralo, vrátane hradného areálu, vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov nachádzajú vhodné podmienky pre život nielen na okolitých skalách, stromoch, či v tieni lesa, ale aj na zvyškoch hradných múrov. Miesto opradené históriou  a vzácna príroda sa tak spája do jedného celku.

Svahy voľakedy človekom obnaženého hradného vrchu sú dnes pokryté prevažne listnatými lesmi, najmä bučinami. Pre bralo Cigánky sú charakteristické skalné, štrbinové a lesostepné rastlinné spoločenstvá s viacerými vzácnymi druhmi.

Najvzácnejšou z nich je lykovec muránsky (Daphne arbuscula), miestny endemit, ktorý je svojím výskytom viazaný výlučne na niekoľko lokalít Muránskaj planiny. Pre svoju vzácnosť a výnimočnosť sa stal symbolom národného parku. Jeho vždyzelené trsy, poliehavo učupené na skalách, od konca apríla do začiatku júla zakvitajú intenzívne voňajúcimi, ružovo až purpurovo sfarbenými kvetmi.

Podmienkam zvetrávajúcich hradných múrov sa veľmi dobre prispôsobila jarabina Hazslinszkého (Sorbus haszlinszkyana), ktorá tu má jedinú doteraz známu lokalitu z územia národného parku.

Na hradných múroch, skalách i kôre stromov rastie viac ako 330 druhov lišajníkov. Táto druhová pestrosť je výnimočná a NPR Cigánka je v súčasnosti zrejme na lišajníky najbohatším maloplošným chráneným územím Slovenska. Mnohé z nich sú veľmi vzácne a kriticky ohrozené.

Náučný chodník končí na Veľkej lúke, ktorá je najväčšou lúkou krasovej plošiny Muránskej planiny. Je dlhá 1,5 km a široká približne 0,5 km, dookola lemovaná zalesnenými svahmi. Vznikla odlesnením a pravidelným obhospodarovaním si zachováva charakter horskej lúky. V jej západnej časti sa nachádza niekoľko krasových jám (závrtov) – terénnych depresií, ktorými je odvodňovaná. V jej severnom cípe stojí žrebčín, postavený v roku 1950. Kone sa tu chovajú celoročne v prírodných podmienkach bez ohľadu na charakter počasia. Sú voľne pasené na lúkach Muránskej planiny a významne tak prispievajú k zachovaniu pestrých lúčnych spoločenstiev. Rokmi sa stali jedným z charakteristických symbolov Muránskej planiny.

Miesto, kde stojí posledný informačný bod náučného chodníka, sa volá Piesok. Je jedným z troch miest, kde môžete v národnom parku táboriť. Je takisto východiskovým miestom pre ďalšie turistické trasy. Je len na vás, či sa rozhodnete vrátiť späť náučným chodníkom do Muráňa, alebo budete pokračovať v potulkách Muránskou planinou.