Muránska planina sa zahalila do nádherného jesenného šatu. Slnečnými lúčmi prežiarené koruny stromov hrajú rôznymi odtieňmi žltej, oranžovej, červenej a hnedej. Scenérie, ktoré nám príroda v týchto dňoch ponúka a k tomu príjemné teploty priam lákajú na vychádzky a túry. A tak neodolalo ani štrnásť detí z Revúcej navštevujúcich Centrum voľného času.
Učiť sa dá nielen v školskej lavici, ale aj uprostred prírody. A tak sme v piatok popoludní spoločne vyrazili do Muráňa na vychádzku do lesa. Ako sme tak kráčali, rozprávali sme sa o všeličom, čo sme videli. Viete, že voda sa z planiny tratí do podzemia, preteká puklinami, v skalách vyhlodáva chodby a napokon vyviera na povrch v podobe krasovej vyvieračky? Viete, že krasové vyvieračky na úpätí Muránskej planiny sú jedny z najmohutnejších v celej Európe a zásobujú pitnou vodou tisíce ľudí v celej Muránskej doline? Počuli ste už povesti o Poludnici či Cigánke? Viete, že skalná veža v ústí Hrdzavej doliny sa volá Ťureň a je vysoká 76 m? Že v ťažko prístupných svahoch Poludnice brložia medvede? A viete, že tenká vrstva buniek v kmeni stromu zvaná kambium umožňuje stromu rásť a hrubnúť? Viete, že letokruhy, podľa ktorých vieme určiť vek stromu, sú tvorené svetlejším (prvotným) drevom a tmavším (druhotným) drevom, že v letokruhoch viete prečítať aj to, kedy sa stromu počas jeho života darilo a kedy to mal naozaj ťažké? A viete, že na to, aby ste zistili vek stromu, ho nemusíte spíliť? To všetko sa mali možnosť deti na vychádzke dozvedieť. Často ani veľa dospelých ľudí nerozozná jednotlivé druhy drevín od seba. Deti si pomohli jednoduchými určovacími kľúčmi, ktoré im uľahčili rozoznať javor od jaseňa, či lipy, bresta, hraba alebo buka podľa listov, ktoré našli. Vysvetlili sme si, prečo niektoré stromy vietor ľahko vyvráti a iné nie. Dozvedeli sa, prečo sú pre nás všetkých dôležité rezervácie – teda maloplošné chránené územia s najprísnejším stupňom ochrany a bezzásahovým režimom. Preskúmali sme náučnú lokalitu Piecky a možno by sme našli i nejaké tie skamenené ulitníky v muránskej brekcii, keby nás čas neúprosne nepohnal späť do Muráňa a autobusom domov.
Les je veľká a čarovná učebnica, len v nej treba vedieť a chcieť čítať. Ostáva už len dúfať, že deti si nielen prevetrali hlavy a ponaháňali sa po lúke, ale odniesli si i niečo z poznatkov, ktoré mali možnosť vstrebať.
Text: Ing. Jana Šmídtová,
Foto: Centrum voľného času Revúca