Lesy pokrývajú viac ako 93 % územia Národného parku Muránska planina, preto sa zásadnou mierou podieľajú na jeho biologickej rozmanitosti. Nájdeme tu lesné spoločenstvá od dubín v najteplejších polohách okolo Tisovca a Muráňa, cez bučiny a jedľové bučiny rozšírené na väčšine územia, až po prirodzené smrečiny v najvyšších polohách. Každé lesné spoločenstvo je tvorené charakteristickými drevinami a typickými druhmi rastlín a živočíchov.

Bučiny – najrozšírenejší lesný biotop Muránskej planiny

Najrozšírenejším lesným biotopom národného parku sú bučiny. Nájdeme ich na bázach južných svahov planiny, plytkými žľabmi s dostatočne hlbokou pôdou vystupujú až na hranu planiny a na nej sú rozšírené už ako zmiešané lesy s bukom až do výšky 1300 m. Pekné bučiny môžeme vidieť napríklad v Hrdzavej doline, v Martinovej doline, na Šarkanici alebo pod Šiancami.

Aké druhy drevín nájdeme v bučinách?

V nižších polohách býva buk lesný dominantnou drevinou, je veľmi vitálny a iné dreviny mu dokážu len ťažko konkurovať.  Na plošine planiny a na severných svahoch býva spoločenstvo pestrejšie, k buku pristupuje predovšetkým jedľa biela a javor horský, v najvyšších polohách prirodzeného rozšírenia bučín aj smrek obyčajný. Na strmých svahoch sa uplatňujú aj dreviny, ktoré sú charakteristické pre sutinové lesy. Vzácne sa vyskytuje aj tis obyčajný.

Život v tieni bučín

Husté koruny bukov po olistení vytvárajú tieň, preto sa tu darí predovšetkým tieňomilným druhom. S nedostatkom svetla sa dokážu dobre vyrovnať a začínajú kvitnúť až po olistení stromov (koncom júna). Na svetlo náročnejšie rastliny si na jar musia spraviť „náskok“. Pučia veľmi skoro (marec – máj), ešte pred olistením stromov, rastú rýchlo a skoro vykvitnú. Po mnohých už v lete nenájdeme v lese ani pamiatky. Na potulkách planinou si všimnite, že bučiny však bývajú niekedy takmer bez bylinného podrastu.

V závislosti od geologického podložia sa v bučinách mení druhové zloženie bylín, preto ekológovia v rámci bučín rozlišujú viaceré typy biotopov. V Národnom parku Muránska planina sú najviac zastúpené vápnomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Vápnomilné bučiny sú rajom orchideí – skutočných skvostov rastlinnej ríše.

Buk je hostiteľom viac ako 300 druhov hmyzu. Mnohé z nich sú viazané na drevo odumretých stromov, v ktorých prebieha ich vývojový cyklus. Vo veľkej úcte by mali mať vtáky nášho najväčšieho ďatľa – tesára čierneho. V snahe získať potravu alebo úkryt pre seba vytesáva dutiny aj pre iné vtáky. Najväčším z nich je sova dlhochvostá.

A ktoré lesné biotopy sú v národnom parku najvzácnejšie?

Predstavili sme vám najrozšírenejší lesný biotop Muránskej planiny. Ale ktoré lesy patria k tým najvzácnejším? Jednoznačne sú to prírodné lesy (pralesy). Zachovali sa na najneprístupnejších miestach Muránskej planiny. Najzachovalejší prírodný les je v Javorníkovej doline, menšie fragmenty sa našli na Malej Stožke, Poludnici, v Hrdzavej doline. Sú to oázy výskytu vzácnych a kriticky ohrozených druhov. Všetky sú súčasťou A zóny, v ktorej nevládne človek, ale výlučne príroda.

Text: Jana Šmídtová, Správa NP Muránska planina